Lymfom.sk

Väčšina lymfómov má spočiatku nenápadný priebeh.

Nie každá zväčšená uzlina je však príznakom lymfómu. Vo väčšine prípadov bývajú zväčšené uzliny reakciou na zápalové ochorenie ( tzv. reaktívne uzliny). Avšak každú zväčšenú uzlinu, ktorá sa objaví kdekoľvek na tele bez zjavnej súvislosti s predchádzajúcou infekciou, treba nechať lekársky vyšetriť.

Reaktívne zväčšené lymfatické uzliny bývajú zväčša mäkšie, na pohmat bolestivé a nie príliš veľké – cca do 2 cm. Reaktívne zväčšené LU sa nachádzajú najčastejšie na krku, najmä v oblasti pod sánkou, za uhlom sánky, tesne pod a za ušnicou. Oblasť, v ktorej sú najmä u chudých žien bežne hmatné drobné LU v tvare fazuľky, je oblasť slabín. Je to normálny nález. Aj tu však platí, že ak je uzlina väčšia ako 2cm, či je prítomný paket (zhluk) zväčššných uzlín, prípadne sa pridruží opuch dolnej končatiny na tej istej strane, potrebné je lekárske vyšetrenie.

Lymfatické uzliny postihnuté nádorovým (zhubným) ochorením bývajú tuhej konzistencie, na pohmat zvyčajne nebolestivé, rôznej veľkosti a nezriedka tvoria pakety (zhluky) viacerých LU. Našu pozornosť by mali teda vzbudiť nebolestivé zväčšené lymfatické uzliny, väčšie ako 1.5-2 cm, hmatateľné zhluky uzlín či zväčšená hmatateľná lymfatická uzlina v podpazuší.

Pre väčšinu pacientov s malígnym lymfómom je hlavným predpokladom úspešnej liečby včasné rozpoznanie príznakov ochorenia.

POSTUP PRI DIAGNOSTIKE MALÍGNEHO LYMFÓMU


Primárna diagnostika

Vo väčšine prípadov prebieha primárny záchyt pacientov s podozrením na lymfóm u praktických lekárov. Praktický lekár je ten, kto pacienta v indikovaných prípadoch odosiela na ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré môžu vylúčiť resp. potvrdiť podozrenie na závažnejšie ochorenie, ktoré si vyžaduje dovyšetrovanie na odborných pracoviskách.

Vyšetrenie pohmatom

Najskôr vás lekár vyšetrí pohmatom (bude hľadať zväčšené uzliny na krku, pri kľúčnej kosti, v podpazuší a v slabinách). Ak získa podozrenie, že nemusí ísť len o tzv. reaktívne uzliny, mal by Vás objednať na ďalšie vyšetrenia ktoré môžu vylúčiť resp. potvrdiť podozrenie na závažnejšie ochorenie, ktoré si vyžaduje dovyšetrovanie na odborných pracoviskách.

Medzi tieto vyšetrenia patria:

Laboratórne vyšetrenia (vyšetrenia krvi)

Pri laboratórnych vyšetreniach sa hodnotí krvný obraz (počet červených, bielych krviniek a krvných doštičiek, zastúpenie rôznych typov bielych krviniek, množstvo hemoglobínu, t.j. červeného krvného farbiva), sedimentácia a hodnoty rôznych biochemických parametrov (napr. obličkové a pečeňové testy, hladiny minerálov, hodnoty rôznych zápalových ukazovateľov a pod). Len na základe krvných vyšetrení sa však nedá určiť, či chorý má alebo nemá lymfóm. Zmeny v krvnom obraze, zvýšenie sedimentácie a zmeny niektorých laboratórnych parametrov môžu byť signálom, že sa v našom tele niečo deje, teda sú odrazom reakcie organizmu – napr na infekciu alebo na nádorové ochorenie. Ďalšími vyšetreniami je potrebné objasniť príčinu týchto zmien laboratórnych parametrov . Abnormality niektorých laboratornych hodnôt môžu byť niekedy prvými príznakmi lymfómu.

ORL vyšetrenie

Pri náleze zväčšených uzlín v oblasti krku je potrebné ORL vyšetrenie. Umožní nám posúdiť, či príčinou zväčšenia uzliny nie je zápalový proces resp. infekcia v mieste horných dýchacích ciest, ústnej dutiny, uší alebo krku. V prípade, že vyšetrenie preukáže infekčné ochorenie alebo iný zápal v niektorej z týchto lokalít, je veľmi pravdepodobné, že sa jedná o tzv. reaktívne zväčšenie uzlín. Vtedy sa väčšinou nasadí antibiotická alebo iná liečba zameraná na potlačenie zápalu. Reaktívne zväčšené uzliny sa po účinnej antibiotickej či protizápalovej liečbe zvyčajne zmenšia, prestanú byť bolestivé alebo úplne vymiznú. Ak sa nález nemení, aj napriek preliečeniu antibiotikami, prípadne ak sa vylúči zápalový či infekčný proces, musíme myslieť na iné ako infekčné príčiny zväčšenia LU.

Ultrazvukové vyšetrenie

V prípade podozrenia na lymfóm, môže vyšetrenie ultrazvukom odhaliť výskyt zväčšených uzlín, ktoré nie sú dostupné pohmatom – napríklad v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách a presnejšie zmerať ich veľkosť. Umožní zmerať aj veľkosť niektorých orgánov, ako je pečeň alebo slezina.

RTG vyšetrenie

RTG vyšetrenie môže odhaliť výskyt zväčšených uzlín napríklad v oblasti hrudníka a pomáha určiť celkový stav pacienta – zobrazuje srdce a pľúca.

Mamografia, Ultrazvuk prsníka

Pri každom náleze zväčšených lymfatických uzlín v podpazuší by sa malo vykonať mamografické vyšetrenie, t.j. rontgenové vyšetrenie prsníkov, prípadne u mladších žien (do 40 rokov) UZG prsníkov. Netreba zabúdať na to, že ochorenia prsníkov sa vyskytujú aj u mužov.

V prípade, že niektoré vyššie uvedené vyšetrenia potvrdia podozrenie na lymfóm alebo na iné závažne ochorenie, pacient by mal byť odoslaný na ďalšie odborné pracoviská.

Odborná diagnostika


Biopsia

Diagnózu lymfómu je možné stanoviť len histologickým vyšetrením postihnutého tkaniva. čo sa nazýva biopsia.

Najčastejšie bývajú pri lymfómoch postihnuté lymfatické uzliny, ale môže byť postihnutý aj ktorýkoľvek iný orgán. Podozrivé tkanivo sa chirurgicky odoberie v celkovej alebo lokálnej (miestnej) anestéze.

Odber v lokálnej anestéze sa robí len v prípade, ak je uzlina dobre prístupná (napríklad na krku, v podpazuší alebo v slabinách) a za podmienky, že tento výkon nespôsobí pacientovi výraznú bolesť. Keď sa uzlina alebo postihnutý orgán nachádzajú na neprístupnom mieste (hrudník alebo brušná dutina), prípadne ak by bol výkon napriek lokálnej anestéze pre pacienta bolestivý, je potrebná operácia v celkovej anestéze. V súčasnej dobe už existuje celý rad šetrných chirurgických metód (laparoskopia, mediastinoskopia), ktoré umožňujú vyšetriť choré tkanivo malým rezom - spôsobuje minimálne ťažkosti a rýchlo sa hojí. Pri podozrení na lymfóm je cieľom operácie odber dostatočného množstva materiálu (lymfatická uzlina, vzorka s postihnutého orgánu) na histologické vyšetrenie, nie však kompletné odstránenie všetkých zväčšených uzlín alebo odstraňovanie všetkých ložísk z postihnutého orgánu. Je to procedúra, ktorá umožní stanovenie diagnózy, nie je to spôsob liečby lymfómu. (naopak, pri mnohých iných nádorových ochoreniach je práve odstránenie samotného nádoru hlavnou liečebnou metódou – napr nádory čreva, prsníka, žalúdka a podobne).

Odobratá vzorka sa dostane k patológovi, ktorý ju odborne spracuje a vyšetrí pod mikroskopom . Na základe mikroskopického vyšetrenia stanoví histologický nález, čím potvrdí alebo vyvráti diagnózu lymfómu. Histologická diagnostika pri lymfómoch je náročná, vyžaduje si širokú paletu rôznych špeciálnych farbení (tieto pomáhajú presne charakterizovať nádorové bunky) a v neposlednom rade veľkú skúsenosť patológa. Správna histologická diagnóza je pri lymfómoch veľmi dôležitá. Preto, by mal byť bioptický materiál u každého pacienta odoslaný na konzultáciu na patologické pracovisko, ktoré sa špecializuje na diagnostiku lymfoproliferatívnych ochorení.

Takisto sa musia vyšetriť všetky orgány, v ktorých by mohli byť ložiská ochorenia, predovšetkým pečeň, slezina, kosti, ako i orgány, s ktorými má pacient problémy - napríklad tráviaci trakt, nervový systém a iné.

Vyšetrenie kostnej drene

Podľa druhu lymfómu je kostná dreň postihnutá v 10–80 % prípadoch. Preto sa u všetkých pacientov s novozisteným lymfómom robí histologické vyšetrenie kostnej drene. Kostná dreň je tkanivo, ktoré sa nachádza v dutine veľkých kostí. V kostnej dreni sa vytvárajú červené a biele krvné bunky a krvné doštičky (napomáhajú tvorbe krvnej zrazeniny). Biopsia kostnej drene je druh vyšetrenia, pri ktorom sa odoberie malé množstvo tkaniva na cytologické a histologické vyšetrenie. Vyšetrenie kostnej drene sa robí ambulantne alebo v nemocnici. Vzorka kostnej drene sa obvykle odoberá z lopaty bedrovej kosti. Miesto vpichu lekár najskôr dezinfikuje, znecitliví lokálnym anestetikom a zavedie do kosti bioptickú ihlu, pomocou ktorej odoberie malú vzorku tkaniva kostnej drene. Nakoniec ihlu z kosti vyberie. Aby sa zastavilo krvácanie, miesto vpichu treba zatlačiť a sterilne ošetriť. Vyšetrenie sa vykonáva v lokálnej anestézii a pacienti ho nevnímajú ako bolestivé.

CT hrudníka, brucha a malej panvy

Ide o zobrazenie lymfatických uzlín na miestach, ktoré nie sú vyšetriteľné pohmatom, ako aj všetkých dôležitých orgánov. Sú to vlastne röntgenové vyšetrenia, ktoré na základe prieniku röntgenových lúčov rôznymi časťami tela vytvoria počítačové zobrazenie jednotlivých orgánov. K lepšiemu odlíšeniu ciev, postihnutých uzlín a ložísk v orgánoch a tiež k odlíšeniu tráviaceho traktu od ostatných orgánov sa používa tzv. kontrastná látka, ktorá pri röntgene „svieti“. Kontrastná látka sa podáva do žily alebo ju pacient vypije určitý čas pred vyšetrením. Zvyčajne obsahuje jód, preto je u ľudí alergických na jód dôležitá opatrnosť. U väčšiny z nich sa vyšetrenie vykonáva za prítomnosti anesteziológa (pre prípad závažnej alergickej reakcie) a po podaní liekov, ktoré pomáhajú alergickej reakcii predísť. Pred vyšetrením musíte lekára informovať o tom, či ste alergický/á na jód, na nejaké antibiotiká či niečo iné a taktiež, ak trpíte na astmu či polyvalentnú alergiu.

Ultrazvukové vyšetrenie

Ultrazvukové vyšetrenie je založené na vysielaní veľmi krátkych zvukových vĺn sondou a na odraze týchto vĺn od rôznych tkanív. V porovnaní s CT vyšetrením umožňuje ultrazvuk brucha presnejšie zmerať veľkosť niektorých orgánov (pečeň, slezina) a je výhodnejší aj na meranie veľkosti uzlín v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách. Na druhej strane je to vyšetrenie nevhodné na posúdenie stavu a veľkosti lymfatických uzlín v bruchu a pozdĺž chrbtice.

EKG a UZG vyšetrenie srdca

Tieto vyšetrenia patria k základným vyšetreniam, ktoré umožnia vylúčiť či potvrdiť významné ochorenia srdca. Niektoré cytostatiká možno podávať iba pacientom, ktorí nemajú žiadne závažné ochorenie srdca.

Scintigrafia kostí

Vyšetrenie celej kostry rádioaktívnou látkou, ktorá umožňuje zistiť ložiská, (tzv lymfómové infiltráty alebo metastázy pri nádorových ochoreniach rôznych orgánov a tkanív). Toto vyšetrenie je - hlavne v prípade lymfómov - málo citlivé. Navyše, pri niektorých bežných ochoreniach (napríklad kĺbových zápaloch) býva falošne pozitívne. U vybraných pacientov môže byť veľmi užitočné, v žiadnom prípade však nedokáže nahradiť biopsiu kostnej drene.

Endoskopické vyšetrenie

Vyšetrenie tráviaceho traktu pomocou pružnej hadičky – zavádza sa ústami do žalúdka alebo cez konečník do hrubého čreva. Najčastejšie sa robí pri tráviacich ťažkostiach. Cieľom je predovšetkým vylúčiť/potvrdiť postihnutie žalúdka alebo hrubého čreva pri lymfóme, alebo nezriedka vylúčiť či potvrdiť zápal, vred alebo krvácanie v žalúdku. Absolvujú ho napr. pacienti s lymfómom v oblasti krčných mandlí (je totiž vysoké riziko, že lymfóm postihne aj žalúdok). Podobne ako u scintigrafie kostí ide o vyšetrenie, ktoré sa nerobí štandardne u všetkých pacientov.

Pozitronova emisná tomografia - PET scan

Ide o vyšetrenie, kedy sa pacientovi podá do žily cukornatá látka s naviazaným rádioaktívnym prvkom, ktorý sa vychytáva v nádorových bunkách, teda v bunkách s vysokou spotrebou cukru. Má tú výhodu, že sa zobrazia aj menšie ložiská nádoru (až do veľkosti jedného centimetra) a dobre vidieť aj brušné uzliny. Keďže podávanou látkou je rádioaktívne značený cukor, robí sa nalačno. Toto vyšetrenie je veľmi drahé a v súčasnosti sa u nás vykonáva len na troch pracoviskách (v Onkologickom ústave sv. Alžbety, a.s., na pracovisku PET Centrum BIONT, a.s v Bratislave a na pracovisku PET Isotopcentrum v Nitre). Vykonáva sa iba pri ochoreniach, pri ktorých bol dokázaný skutočný prínos vyšetrenia. Sú to predovšetkým pacienti s novozisteným Hodgkinovým lymfómom a s agresívnymi lymfómami, a pacienti, ktorí majú po liečbe tzv. zbytkové nálezy zväčšených uzlín v mieste pôvodného ložiska a podľa CT nemožno rozhodnúť, či ide iba o väzivo alebo o ešte pretrvávajúce aktívne ochorenie. PET vyšetrenie ako ani iné zobrazovacie vyšetrenie nemôže nahradiť biopsiu. PET vyšetrenie by sa malo robiť až potom, ako sa histologicky potvrdí diagnóza Hodgkinovho lymfómu alebo agresívneho lymfómu. Pri iných typoch lymfómov sa PET vyšetrenie v súčasnosti štandardne nerobí.

CT alebo MRI mozgu

Toto vyšetrenie sa vykonáva u všetkých pacientov s nádormi mozgu, či už ide o lymfómy alebo iný druh rakoviny. U ostatných ľudí s lymfómami sa robí vtedy, ak majú pri zisťovaní diagnózy alebo v priebehu ochorenia klinické príznaky, ktoré sú podozrivé z postihnutia nervového systému.

Vyšetrenie mozgovomiešneho moku

Cieľom tohto vyšetrenia je zistiť, či sa lymfómové bunky nenachádzajú aj v mozgovomiešnom moku. Odber mozgovomiešneho moku sa robí vpichom veľmi tenkou ihlou do medzistavcového priestoru v oblasti bedrovej časti chrbtice - približne v mieste spojnice lopát bedrových kostí. Vyšetrenie je bezpečné a v rukách skúseného lekára aj rýchle a relatívne bezbolestné. V tej časti chrbtice, kde sa vyšetrenie robí, už miecha neprebieha, a teda ju nie je možné poškodiť. U niektorých pacientov môžu pár dní po vyšetrení pretrvávať mierne bolesti hlavy či pocit na zvracanie – tieto problémy sa však dajú odstrániť bežnými liekmi. Vyšetrenie mozgovomiešneho moku sa nerobí u všetkých pacientov s lymfómom. Robí sa vtedy, ak máme podozrenie na postihnutie nervového systému pri lymfóme alebo pri niektorých lymfómoch, pri ktorých sa postihnutie nervového systému vyskytuje častejšie.

Zoznam pracovísk, ktoré sa špecializujú na liečbu malígnych lymfómov.